antonpavlovicslovakov

Svokrovci sa vrátili nedávno z návštevy cca stotisícového nemeckého mesta Erlangen.

V meste sa separuje aj bioodpad (zvyšky jedla, zeleniny, ovocia…). Bioodpad, hoci ho zbierajú do špeciálnych kontajnerov umiestnených v rámci kontajnerových stojísk samozrejme trochu cítiť aj preto, lebo ho nemeckí smetiari odvážajú len raz za týždeň.

Ale veď aj slovenský komunálny odpad smrdí, alebo nie?

Na Slovensku nestíhame čerpať eurofondy…  Slovenskí poľnohospodári sú dotovaní horšie ako poľnohospodári iných krajín Európy. A teraz pozor!

Čo keby si tí úradníci, ktorí na Slovensku prispievajú k byrokracii a nečerpaniu eurofondov, tí, ktorí možno berú aj úplatky ak majú niečo schváliť, povedali – STOP! Chceme pomôcť Slovensku! Chceme podporiť všetky také projekty ako napríklad separovanie bioodpadu a jeho následné kompostovanie v každom meste na Slovensku…

Viete v čom by podľa mňa mohol byť prínos takého projektu pre celé poľnohospodárstvo?

Hlavný produkt pri separovaní bioodpadu a zeleného odpadu je samozrejme hodnotný kompost alebo substrát, ktorý vie dodať cenné živiny späť do pôdy. Do slovenskej pôdy, ktorá je dlhé roky drancovaná čo najvyššími hektárovými výnosmi, umelým hnojením a nedostatočnými dotáciami z eurofondov. Prevádzkovateľmi kompostární by mohli byť priamo poľnohospodárske družstvá a samostatne hospodáriaci roľníci v spolupráci s eko-podnikmi a spoločnosťami zabezpečujúcimi odvoz a likvidáciu odpadu.

Pýtam sa: Ak to ide v českom Havířove tak prečo nie v akomkoľvek meste na Slovensku?

Autor foto: Deník/Libor Běčák
Zdroj

Odpad, ktorý by vyzbierali a uložili do kompostární na ďalšie spracovanie na kompost je samozrejme dotovaný z EU. Hotový kompost by sa využíval jednak na obohacovanie a prinavrátenie živín späť do poľnohospodárskej pôdy, jednak na predaj ďalším subjektom (napríklad záhradkárom).

Na hnojenie polí na ktorých sa dnes pestujú strategické plodiny určené pre výživu celého štátu by sa tak využíval kompost dotovaný z prostriedkov EU a možno vôbec alebo v oveľa nižšej miere by sa museli používať chemické hnojivá. To by znamenalo ZDRAVŠIE a zároveň aj LACNEJŠIE = KONKURENCIESCHOPNEJŠIE slovenské potraviny a vyššia SEBESTAČNOSŤ.

Takže, ak sa nestíhajú čerpať eurofondy z dôvodu nedostatku dobrých nápadov – myslím, že toto je možno jeden z tých lepších. A ak z dôvodu byrokracie, korupcie a klientelizmu – potom musí byť vôľa zmeniť práve to – nemyslieť zasa raz len na seba, svoje ego, blaho a svoj plný pupok ale na blaho a prosperitu celej krajiny a všetkých ktorí v nej žijú…