Dnes večer som – tak ako inokedy – išiel domov z práce na staručičkej jedno(v)strekovej Škode Felícii, ročník 1996. Okrem nič netušiaceho mňa som viezol aj nič netušiaceho kolegu Mikiho. Večer ako každý iný s tým rozdielom, že dnes naozaj lialo ako z krhly. Pred výjazdom z Trnávky na Rožňavskú sme prešli cez obrovskú mláku a bolo to… Stihli sme sa „doplaziť a doštekať“ ešte krížom cez križovatku do svojho pruhu a tam nám to beznádejne skapalo. Štartér vystreľoval nekonečné salvy úplne doprázdna, no Miki sa napriek tomu pohotovo odhodlal nás roztlačiť. Pri druhom rozbiehaní nás zrazu obehla tmavozelená Felícia s novším faceliftom a Malackou poznávacou značkou. Šofér svoje auto zastavil hodný kus pred nami, zapol výstražné svetlá, dobehol pohotovo k Mikimu a pomáhal roztláčať. Keď videl, že sa naša Felda nechytá otvoril dvere a povedal mi aby som to odstavil na zastávke MHD priamo pred nami. Urobil som tak a keď som zastavil, poprosil ma, aby som otvoril prednú kapotu. Povedal, že je mechanik a začal kontrolovať rozdeľovač, alternátor a riadiacu jednotku. Vypýtal si handru a snažil sa ich vyutierať, no všetko bolo totálne navlhnuté. Navrhol teda, že nás odtiahne a dokonca ma nechal šoférovať jeho auto. Mikiho sme vyložili po ceste. Keď sme dorazili k našej bytovke, všimol som si na zadnom okne jeho Feldy samolepku Škoda Fans Slovensko. Núkal som mu peniaze, pozýval ho na čaj, lebo sme boli obaja od dažďa premočení – chcel som sa mu skrátka za jeho ochotu a láskavosť odvďačiť. Povedal, že to bola náhoda, že išiel práve okolo, ale že jemu na rovnakom mieste pred nejakým časom odišla spojka a tiež ho niekto odtiahol… Povedal mi tiež, že je tiež členom Facebookovej skupiny „Škoda Fans Slovensko“ a že sú niečo ako rodina – že ak niekto potrebuje pomoc, skrátka mu pomôžu, lebo to je ich filozofia… A na ponúkané peniaze mi povedal, že mu bude úplne stačiť, ak si vstúpim do svedomia a nabudúce ja pomôžem niekomu inému v núdzi. Volá sa Tibor a ja rozmýšľam, či to bola naozaj len náhoda a či v skutku veľké šťastie, že práve vtedy a v tak mizernom počasí išiel okolo… Nuž, jedno je isté. Ak by ktokoľvek z nás dokázal byť aspoň z času na čas taký ako Tibor (tak sa volá) = nezištne pomôcť komukoľvek v núdzi = úplne ináč by to tu na našom krásnom Slovensku vyzeralo… Tímto by som chcel úprimne poďakovať celej komunite Škoda Fans Slovensko za ľudí ako je Tibor. A môj kolega Miki? Asi 5 minút po tom, čo sme s Tiborom dotiahli Feldu k našej bytovke mi zavolal, že sedí v McDonalde a čaká na ďalší spoj, pretože autobusu, ktorým sa predtým viezol domov, pri rozbiehaní sa zo zastávky odrazu „skapal“ motor a už nenaštartoval. Nuž čo už na toto povedať?: Keď sa darí – tak sa darí.. 🙂
https://www.facebook.com/groups/SkodaFansSlovensko/?fref=ts
Celá debata | RSS tejto debaty